Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

středa 17. dubna 2013

"Ja už som raz taký/ taká!"

Mám neskutočnú chuť zgustnúť si na tom, keď niekto sa správa (hovorím príklad) drzo a keď ho na to človek upozorní, tak povie: ,,No a čo, ja už som raz taký(á)." O čom to je?? Ja tomu jednoducho nerozumiem. Ak ma niekto dvetisíc krát upozorňuje na to, že sa mám začať chovať normálne, tak sa o to aspoň pokúsim, nie? A nevyhovorím sa takou maximálne sprostou výhovorkou, že som už raz taká. Áno, tiež som bola drzá, kašľala som na všetky pripomienky k môjmu správaniu, veď som sa predsa snažila byť "frajerkou". Papuľovať rodičom to bolo moje. Všetci sa tak správali, tak prečo by som mala byť iná? Lenže  tam to je. Človek sa tak naučí a už sa toho nemôže zbaviť, lebo sám seba presviedča, že on je taký odjakživa, pričom je len lenivý. Už nie som drzá. Dobre, klamem. Občas, ale snažím sa to minimalizovať.
A viete prečo si na tom nezgustnem? Pretože sama mám problém sa zmeniť istej zásadnej oblasti. Sama seba presviedčam o tom, že som už raz taká. Uvedomujem si to, ale neviem s tým nič robiť. Skúšala som, nevyšlo. A tak trochu ma to už prestáva baviť skúšať to ďalej.
Táto téma mi napadla dnes v škole, keď som túto vetu počula od spolužiačky a trochu ma to nahnevalo. Som asi pokrytec.

Inak. Milujem trhy. A všetky obchody kde môžem nájsť pekné veci. Kúpila som si aj FIMO hmotu (tú však už v papiernictve), ktorú posuniem kamarátke a tá mi sľúbila, že mi spraví náhrdelník, ktorý som videla na nete a hrozne sa mi páčil. Nájdete ho pod článkom. Nuž, a tiež som ukoristila modrú šatku. Chcela som trochu inú ako som si kúpila, ale aj tá je super.

Musím sa lúčiť. Zajtra píšem písomku z dejepisu z jedného a pol celku, takže sa do toho potrebujem mrknúť.
Majte sa krásne! :)
T.


Žádné komentáře:

Okomentovat