Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

středa 8. května 2013

,,Leziem!" ,,Istím!"

Tieto "hlásenia" mi budú znieť v hlave minimálne do zajtra. A aj moje nadávky. Nuž a ruky... To nemá zmysel. Poďme od začiatku.

Je 07:45. Vypínam prvý budík. O pätnásť minút vypínam ďalší a tvárim sa, že som hore. Chyba.
08:18. ,,Prosím nech som nezaspala, prosím nech som nezas... ááách." Odľahne mi, keď zistím, že ešte nie, ale veľa tomu nechýbalo. Ešte sa chvíľu lúčim s posteľou, keď ma z nej vytiahne čas. Vyletím z izby a beriem všetko zaradom. Kúpeľňa, kuchyňa, zasa moja izba, kde päť minút zisťujem čo si oblečiem, zháňanie tašky, peňaženka, kľúče, desiata, voda, botasky a ideš. 
08:45 som v meste. Bus mi ide 08:55, no našťastie zastávka nie je zas tak ďaleko a tak to v pohode stíham.
.....
Neskôr vo Vrbove pod stenou. Pali nám pripravuje laná, my zatiaľ skúšame či nám sú dobré sedačky. Moja mi je kus veľká, tak dostávam ďalšiu. A ďalšiu. A až táto mi v podstate sadla. A výber pre Bašku tiež nebol jednoduchý. Po niekoľkých skúšaniach jej sadne jedna žltá. Sme tam štyria. Baška, Tomáš, Pgečo a ja.
Od Pgeča dostávame "prednášku" o základnom vybavení (napr. čo je HMS, druhy, využitie, atď.) a ako sa istí. Trocha teórie a následne prax.
.....
Po začatí na najľahšej stene sa postupne posúvame k ostatným. Vždy lezú dvaja a dvaja istia. Ozývajú sa slová ako: ,,Leziem!" a následne na to ,,Istím!" , prípadne vety ,,Dober to ešte!" či podobne ,,Som hore, dober." a odpoveď ,,Mám to. Môžeš sa pustiť.". Rsp. tieto boli najfrekventovanejšie. Ďalej ešte prípadne "pomoc z dola" keď si nevedel kam stúpiť, či kam dať ruku a tak.
Keď ma istil Tomáš, ozval sa aj môj zdesený výkrik. Nemám šajn čo sa stalo, ale namiesto toho, aby ma kľudne spustil dole, som sa tesne po pustení sa v sekunde ocitla o tri metre nižšie. Potom to šlo už v pohode, ale tak.. bol to šok.
.....
Nuž a takto sme si liezli a pripravovali sa (aspoň časť z nás) na plnenie odborky Lezca.
Tie "hlásenia" mi budú znieť v hlave minimálne do zajtra. A aj moje nadávky. Nuž a ruky ma kus bolia, no nie je to nič strašné. Ale keď som prišla domov okolo jednej, len som vyhodila veci z tašky, prezliekla sa a odpadla som do postele. Spala som až kým mi nezazvonil telefón, no a potom... zas. Vlastne som dnes prespala omšu, čo ma mrzí, keďže som tam chcela ísť. Ale to sa stáva.

Verím, že som vás týmto článkom neunudila k smrti. Pridať komentár môžete nižšie ;)
Tak sa majte! :)
T.





Žádné komentáře:

Okomentovat