Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

pondělí 29. července 2013

List

Žijeme v dobe kedy funguje internet, máme mobily a ja neviem čo všetko. Ja sa nesťažujem, som veľmi rada, že môžem v podstate kedykoľvek niekomu zavolať, prípadne privolať pomoc. A veľmi rada píšem smsky. Oveľa radšej ako volám.
Len zisťujem, že je pre mňa oveľa krajšie, každý deň "čumieť" do schránky, či už náhodou neprišiel ten sľubovaný list. Pol dňa rozmýšľam, že čo v ňom asi nájdem. Potom prehrabávam kopu letákov a dúfam, že zazriem biely roh obálky, ktorý sa nie a nie vynoriť. A tak netrpezlivosť stúpa a ja už neviem čo zo sebou, keď tu zrazu... Biela obálka s mojim menom a adresou od.. BINGO!
Doslova roztrhnem obálku, zvalím sa na hojdačku v záhrade za domom a bosými nohami hladím zelenú trávu, kým sa mi na tvári rozlieva úsmev. Občas sa mi tlačia slzy do očí, potom sa musím smiať.. Prežívam každé jedno slovo, napísané rukou na štvorčekovanom papieri. Keď list dočítam, otočím stranu a čítam ho odznova, pričom v ruke stískam malinký darček.
Vo svojej podstate obyčajný kus popísaného papiera, ale s hlbším zmyslom toho, že ten kus obyčajného papiera, zmenil jeden človek svojimi slovami na niečo zvláštne. Dôležité.

A tak prichádzam na to, že mať možnosť poslať okamžitú správu človeku, je super. Ale môžete si byť celkom istý, že pri otváraní mailu či smsky tieto pocity nebudete prežívať tak, ako by ste ich prežívali v záhrade na hojdačke s listom v ruke.


Žádné komentáře:

Okomentovat