Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

sobota 18. ledna 2014

One new message

Ukladám sa do vane plnej bubliniek a hľadím do stropu.
Premýšľam nad posledným týždňom a mám chuť sa ponoriť a nikdy viac sa nevrátiť. Skúšam to.
Nevyšlo mi to. Len si prskajúc vodu okolo seba utieram tvár a mračím sa.
Zhlboka sa nadýchnem a pomaly vydýchnem.
Všetko vyzeralo tak skvelo. Nová práca snov, škola, začala som navštevovať fitko. Všetko bolo super.
Myslím, že všetci vedia ako neznášam piatky. A od včera ich budem nie len neznášať, ale nenávidieť.
Ale aj keby som chcela tvrdiť, že dni sú len hrozné, tak by som klamala. V každom dni sa nájde nejaké svetlo.
Napríklad včera, počas nenávideného piatku, večerná spoločná modlitba, dnes počas hnusnej soboty, fajn podvečer s mamkou vo fitku a s bežeckým pásom, kde som si nastavila trať na google maps idúcu po ceste v Kapskom meste a kochala sa výhľadom. Nová kniha.
Ale stále sa nemôžem zbaviť strachu. Bojím sa čo bude zajtra, čo bude cez týždeň, bojím sa otvárať esemesky, pretože sa BOJÍM čo v nich nájdem.
Znova sa ponáram a znova prskám.
Pípnutie mobilu.
You have one new message.


Žádné komentáře:

Okomentovat