Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

neděle 5. ledna 2014

Vanilla Twilight

Hoci je v celku jasná noc, tam, kde som ja, to tak rozhodne nevyzerá. Všade je tma, len sem-tam preniká pomedzi stromy chabé svetlo.  
Kráčam s napriahnutými rukami pred sebou a ľakám sa každého divného zvuku. ,,Táborisko je hneď za mnou," utešujem sa šeptom.
No v tom, ma do svojho bolestivého zovretia schmatnú konáre stromov. Čosi ako Enti z Pána prsteňov, len tieto stromy mi pomôcť určite nechcú. Zatínam zuby a snažím sa cez nich dostať. No sú príliš silný. Vymotám sa z nich a ustúpim pár krokov späť. Skúšam ich obísť, ale je ich príliš veľa.
Znova sa snažím dostať skrz. Tentoraz sa mi to darí, akurát na konci sa im podarí zraziť ma na zem. Nevadí. Dvíham sa.
Vidím prvú sviečku a pri nej odkaz.
,,I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou." (Ž 23,4)
Vkráda sa do mňa nádej. Vidím ďalšie a ďalšie sviečky. Kráčam za nimi. Ešte pár krát ma síce kohosi nohy potknú, no už sa nebojím.
A na konci.. na konci ma čaká svetlo. A úsmev.
A tiež cesta späť....
________________________________________________________________
Takto nejak vyzerala moja ,,Skúška odvahy" uprostred noci, na nočnom výlete. 
Výlet bol skvelý. Bolo nás šesť a navarili sme si priam mňamózne. Úplný hodokvas.
Vďaka baby! ;) 

,,Rozprávajúce stromy! O čom sa len môžu zhovárať stromy, okrem hustoty veveričích bobkov?"
Gimli, Dve veže
T.



Žádné komentáře:

Okomentovat