Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

pondělí 7. dubna 2014

7/4

Rada snívam. Či už s otvorenými očami alebo v spánku. (Sny v spánku bývajú kreatívnejšie.)
Alebo si rada predstavujem.
Mám takú, občas riadne otravnú, "schopnosť" z jedného slova, ktoré mi niekto povie si v priebehu sekundy vytvoriť celý obraz, rsp. príbeh. Mám to rada. Akurát, v niektorých situáciách ako vravím, by som si najradšej trieskala hlavu o stôl.

Najsuper bývajú predstavy o niečom, čo reálne plánujem urobiť. Napríklad dnes: šla som behať.
Ešte pred tým ako som vôbec vyrazila som si v hlave vytvárala kvázi mapku toho, kam pôjdem, čo musím prejsť, pri čom odbočiť, ktorými kopcami sa budem trepať. A v tej predstave som sa videla ako elegantne bežím, úplne v pohode s dychom, tvár má obyčajnú farbu, zapadajúce slnko na obzore, sluchátka v ušiach, proste krásny beh ako z reklamy. (Ešte som zabudla na vejúce vlasy.)
A realita? Nemôžem chodiť behať večer. Ešte by si ma nejaký poľovník splietol s diviakom. Fučím, potím sa, vonku namiesto zapadajúceho slnka šero, chce sa mi len hodiť sa na zem a ostať tam do konca sveta.
Nuž, ale preto mám svoje predstavy rada. Hoci nie sú reálne, baví ma na nich tá absurdnosť, to nesplniteľné. Je to celkom zábava.

P.S.: Nie že by ma to behanie tak brutálne bavilo (hoci dúfam, že čoskoro bude), ale plním si jednu skautskú výzvu a okrem toho to beriem aj ako prípravu na talentovky. :D




Jedna staršia z prechádzky...


..a jedna staršia z túry za slnkom.


Žádné komentáře:

Okomentovat