Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

pátek 13. června 2014

dobre.

Sú chvíle, kedy môžem povedať: ,,Je mi dobre!''. Pozor, pozor... teraz to príde:

JE MI DOBRE.

Ou jé.. ešte pred pár dňami sa mi chcelo ísť domov (som v Španielsku, ak to náhodou niekomu ušlo), ale dnes v práci som tak rozmýšľala a priviedlo ma to k tichému výkriku ,,Veď už budúcu nedeľu odlietam! Niééé..''




A tak sa teraz snažím ešte viac užívať čas tu, lebo viem dňa a hodiny.
Je to také v celku vtipné. Posledné dni som unavená ako kôň, hoci mám vždy minimálne 8 (-1, kvôli mňaučiacej mačke) hodinový spánok, a tak som viac mŕtva ako živá, ale sú chvíle, keď mi je jednoducho DOBRE.



Definujem chvíľu DOBRE:

Som najedená alebo len nie hladná, som spokojná, nič mi nechýba, nie som unavená a je mi dobre. A ako to vzniká? Jednoducho!
Stačí ísť v aute s ľuďmi, ktorí radi spievajú alebo sedieť v mäkkej tráve s ľudmi, ktorí ťa majú radi a na nič sa nepýtajú. Alebo ostať doma, keď sú všetci preč a kresliť si na balkóne. Alebo s jemným vánkom v chrbte objavovať večerné uličky krásneho mesta a pri tom zdraviť neznámych ľudí akoby si ich poznal celé veky.

A tak si prosímpekne užívam tých pár DOBRÝCH chvíľ.



Mačky sú dobré...na cibuľke.


Žádné komentáře:

Okomentovat