Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

středa 25. června 2014

the fox.

Vtedy sa pri ňom zjavila líška.
– Dobrý deň, – povedala líška.
– Dobrý deň, – zdvorilo odzdravil malý princ, obrátil sa, ale nič nevidel.
– Som tu, – ozval sa hlas, – pod jabloňou...
– Kto si? Spýtal sa malý princ. – Si veľmi pekná...
– Ja som líška, – povedala líška.

A tak sme sa zoznámili niekde medzi Zamkovského chatou a Terinkou. Vykračovala si po zelenej. Najskôr nám prebehla poza chrbty a potom šla popred nás.
Chcela som si ju odfotiť, na pamiatku najskôr, ale zrazu zrýchlila a zmizla za zákrutou. Rozbehla som sa za ňou. Nesledovala som ju. Bolo to skôr nasledovanie. Šla predo mnou zo šesť metrov a občas sa aj obzrela, možno sa chcela ubezpečiť či za ňou stíham. A tak sme spolu bežali po turistickej.

Kto ju nájde?
– Poď sa so mnou hrať, – navrhol jej malý princ. – Som taký smutný...
– Nemôžem sa s tebou hrať, – namietala líška. – Nie som skrotená.

Aj som ju stihla cvaknúť, no uvidí ju len bystré oko. Tesne však po tejto fotke, zjavili sa pred nami ďalší turisti. A líška zmizla.
A tak som počkala na Niku a pokračovali sme vlastnou cestou. Odlovili sme dve kešky (čo je inak dosť sóda), tri pečiatky a stihli sme aj bus.





Žádné komentáře:

Okomentovat