Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

úterý 22. července 2014

Bonboniéra.

A máme po tom. Po čom? No predsa po krásnych, krátkych, ťažkých, radostných, upršaných a slnečných dňoch skautského tábora. Museli sme skončiť skôr. Blata bolo po členky, vody všade veľa a teda som aj tak trošku tušila, že sa to stane. Aj tak ma to vzalo a hneď po nástupe som si musela dať rozdýchavajúcu prechádzku mimo tábor.

Okrem toho, že tento tábor bol charakteristický tým, že sme mali vždy pár vecí mokrých, špinavých a brodili sme sa v bahne, myslím si, že bol veľmi požehnaný na vzťahy. Zdalo sa mi, že to s ľuďmi šlo nejak ľahšie. Aspoň z môjho pohľadu. Podarilo sa mi priblížiť k ľuďom, o ktorých som si myslela, že mi to s nimi nijak raz nepôjde.

Nuž, rada by som sa tam vrátila. Aj napriek počasiu a blatu. Veď aj práve vďaka nemu sme si mohli zabehnúť Permoníkov beh (Jánske blato), zahrať bojovku, ktorá sa skončila ozajstnou hrou o život v mega ohadzovačke blatom, skúsiť zamaskovať pár členov skupiny tak, aby ich Mierotvorcovia nenašli a pri vstupnom večierku do Kapitolu predviesť svoje schopnosti a oslniť sponzorov.
Och, a hej. Téma tábora bola Hunger games - Hry o život. Dvojnásobná smola nedokončeného programu, na ktorom bolo vidno, že ho premakali.

Nevadí. Spomienky ostávajú, my v skautskej nálade tiež a už sú naplánované nejaké akcie. Tak sa teším.

P.S.: Fotky budú. Keď sa k ním dostanem.

Foto: Adam Brodanský

1 komentář: