Odporujem si? Mám v sebe zástupy ľudí. [W.W.]

čtvrtek 18. září 2014

Have I gone mad?

The Mad Hatter: Have I gone mad?
[Alice checks Hatter´s temperature]
Alice Kingsley: I´m afraid so. You´re entirely bonkers. But I´ll tell you a secret. All the bes people are.

V poslednom čase je všetko tak nejak ťažšie. Hm, v drvivej väčšine si za to v podstate môžem sama. Celkom naschvál a s plným uvedomením si možných následkov sa snažím, pekne, no nepresne povedané, odosobniť. Od čoho? Tak všeobecne. Od udalostí, zbytočných informácií, hlúpych strachov, bolestí a aj od ľudí. Vlastne, hlavne od ľudí.
Prakticky, štve ma, že som viac netlačila na ročný projekt v  Lotyšsku. Zo stránky EVS a ľudí z Lotyšska som to mala vo vrecku. Zo stránky školy a mamky som mala, obrazne povedané, červenú pečiatku na líci nech sa spamätám. Ale čisto z môjho pohľadu, bodlo by mi niekam zmiznúť.

Nuž, ale nebudem zbytočne pesimistická. Práve som dočítala peknú knihu (hoci to bol len ďalší romantický žvást), o týždeň idem na týždeň do Červeného kláštora, čo beriem ako čistý relax a šancu na akési znovuzrodenie, no a aj s divadlom to vyzerá tak, že si celkom zahrám.

A teším sa na zimu! Ach, ja sa úžasne teším na zimu. Farebný šál na krku, vŕzganie snehu pod nohami, romantické prechádzky po parku, keď na nos padajú vločky a horúca čokoláda v obľúbenej kaviarni, keď vonku bude mrznúť. Asi je to až príliš optimistická predstava, ale dajme tomu. Snívanie ma baví.
A kým nasneží, bude všetko tak ako má byť.


Žádné komentáře:

Okomentovat